našla som si jeden list.... tak som si ho hneď vzala... prišlajeseň... taká pekná.... ako ju mám rada.... keď sa menia farby... keďje vzduch trošku chladnejší.... no tak príjemne teplý... keď slnkovykúka spoza farebných listov a vidno niekedy len obrysy... keď zafúkavetrík a do vlasov sa mi zatúlajú jesenné listy... keď sa skláňajústromy k zemi ako starec a starenka.... aby pozbierali úrodu... tak ajoni... chcú sa nadýchať... načerpať... z leta... zo spomienok...
mámrada krásnu jeseň... takú, ktorá ťa zdraví... pripomína... krásneleto... naše leto.. keď sme boli spolu.... a hovorí: nezabudni... a jalen s úsmevom a vďakou odpovedám: nezabudnem... mám rada krásnujeseň... teší sa na zimu... zohrieva... ako ma Ty zohrievaš dennesvojou láskou... obsypávaš ma svojimi bozkami v podobe listov... dvíhamsvoju tvár k nebu... hľadím tam na Teba.... kde si... no nie tak ďaleko... niekedy sa stačí mi pozrieť vedľa seba... najviac, keďzavriem oči.... cítim Ťa... si vždy tu a vždy budeš.... písala by somlen básne o Tebe... o nás... o láske.... o živote..... ďakujem Ti... za Tvoju lásku.... tak veľmi Ťa milujem.... ďakujem, že si... za dôveru... úprimnosť... za ten dar, ktorý mám... pretože človeka, ako si Ty...nemá nik...